Zmena podnebia nemá vplyv iba na suchozemské a morské ekosystémy po celom svete. Má tiež nepriaznivé účinky na ľudskú ekonomiku. Kvôli dopadom, ktoré má na územie a ľudské činnosti (paradoxne na rovnaké činnosti, ktoré ho vytvárajú), Svetová banka varovala, že zmena podnebia do roku 100 vygeneruje o 2030 miliónov chudobnejších ľudí viac.
To sa dá zmierniť zmenami súčasných trendov spotreby a prijatím opatrení na prechod k energii založenej na obnoviteľných energiách ako zdroji energie, okrem splnenia ciele stanovené Parížskou dohodou.
Chudák
V rozhovore, ktorý dnes zverejnili francúzske noviny „Le Figaro“, generálna riaditeľka Svetovej banky Kristalina Georgieva zdôrazňuje, že hoci globálne otepľovanie ovplyvňuje celý svet, riziko je obzvlášť dôležité pre chudobné krajiny, a preto im musíme pomôcť rázne a „okamžite“ prispôsobiť svoju infraštruktúru a dosiahnuť rozvoj ich poľnohospodárstva.
Poľnohospodárstvo je zase príčinou nadmerného využívania vody a kontaminácie vodonosných vrstiev. Okrem toho je príčinou odlesňovania miliónov hektárov ročne, takže nejde o úplne dokonalé riešenie. Je to však nevyhnutné, pretože na planéte sa živí čoraz viac úst a poľnohospodárstvo tiež pomáha pri absorpcii CO2 fotosyntézou uskutočňovanou plodinami.
Konflikty
Vo veľmi krehkej situácii žije 500 miliónov ľudí v krajinách ako Haiti, Irak, Sýria alebo Líbya a v Afrike. Tieto oblasti trpia konfliktmi súvisiacimi so zbraňami a vojnami, ktoré vedú k značnej chudobe, sú však zasiahnuté aj zmenami podnebia.
Na ilustráciu to vypukol konflikt v Sýrii, ktorý sa zhodoval s obdobím sucha, ktoré spôsobilo migráciu vidieckeho obyvateľstva do miest. Keď sa populácia za krátky čas presunie do mestského jadra, dopyt po zdrojoch stúpa. Ak sucho neposkytuje vodu každému, začína sa vojna o zdroje.
Ďalším príkladom ozbrojené konflikty a zmena podnebia úzko súvisí s tým, že na severe Mali nižšia produktivita pôdy s následným negatívnym dopadom na obyvateľstvo uprednostňovala politickú nestabilitu.
Zúfalé situácie
Zoči-voči týmto situáciám, keď zdroje čoraz viac obmedzujú populáciu, vytvárajú nestabilitu, vojny a zvyšujú počet chorôb a úmrtí, je veľmi možné, že sa zvýši počet presídľovaní ľudí na iné miesta proti ich vôli. Migrácia je jediným prostriedkom úniku pre mnoho rodín, ktoré nemôžu pokračovať v práci pre nedostatok zdrojov alebo strach z vojny.
Podľa OSN v súčasnosti ich je 65 miliónov, z toho 21 miliónov sú politickí utečenci, ktorý predstavuje historický záznam o presídľovaní ľudí na bezpečnejšie miesta. Svetová banka, ako naznačil tento bývalý európsky komisár pre humanitárnu pomoc a rozpočet, venovala v posledných rokoch priemerne 10.000 miliárd dolárov ročne na boj proti zmene podnebia.
Od roku 2020 sa budú realizovať plány, ktoré budú venované 28% vašich finančných prostriedkov zmierniť dopady zmeny podnebia v najzraniteľnejších a najcitlivejších oblastiach. To tiež pomôže vyhnúť sa politickým konfliktom o záujmy a nedostatok zdrojov, ako je voda.
Zmeny scenárov
Nesmieme zabúdať, že scenáre, v ktorých žijeme, sa zmenou klímy zmenia. So stúpajúcou hladinou mora budú pobrežné mestá prechádzať migráciou a úpravami. Na druhej strane musia vlády prideliť na realizáciu veľkú časť HDP krajín adaptačné plány proti zmene podnebia.
Scenár, ktorý nás čaká, nie je veľmi nádejný, takže všetkých krokov, ktoré teraz robíme, je málo.