Ľudské telo sa od svojho počiatku muselo prispôsobiť a posilniť rôznym biotopom, rôznym podmienkam, ale môžu to Európania urobiť kvôli globálnemu otepľovaniu? Patogényvírusy, baktérie, huby a iné mikroorganizmy, mohli zvýšiť ich prítomnosť v budúcich rokoch na starom kontinente.
Odhaľuje to štúdia zverejnená v časopise Scintific Reports, ktorú viedla vedkyňa Marie McIntyre z University of Liverpool. Aká budúcnosť nás čaká?
Každé miesto, každá oblasť je náchylnejšia na určité choroby, ale s nárastom globálnej priemernej teploty patogény majú tendenciu kolonizovať oblasti, ktoré pre nich boli kedysi príliš chladné, rovnako ako napríklad tigrí komár v Španielsku pred desiatimi rokmi. Tento hmyz je pôvodcom chorôb, ako je horúčka chikungunya, dengue alebo žltá zimnica, problémy, ktoré krajina nemala až pred niekoľkými rokmi. Nie je to však jediná vec, ktorej sa musíme obávať.
Vedci po preskúmaní dokumentov publikovaných o sto ľudských patogénoch a niektorých ďalších prítomných u domácich zvierat prítomných v Európe dospeli k záveru, že choroby šírené hmyzom a kliešťami sú najcitlivejšie na podnebie.
Ako vysvetľuje McIntyre, „hoci medzi zmenou podnebia a infekčnými chorobami existuje pevná súvislosť, predtým sme nepochopili, aké veľké budú účinky a ktoré choroby by boli najviac postihnuté. Klimatická citlivosť patogénov je kľúčovým indikátorom toho, že choroby môžu reagovať na zmenu podnebia posúdenie, ktoré patogény sú najcitlivejšie na podnebie a ich vlastnosti, je zásadnou informáciou, ak sa chceme pripraviť na budúcnosť".
Preto môže byť budúcnosť v Európe veľmi komplikovaná.
Ak si chcete prečítať štúdiu, kliknite tu.