Mars a Zem
Týždeň, keď NASA zverejnila pre verejnosť video, ktoré sumarizuje klimatické dejiny Marsu stojí za to venovať niekoľko riadkov vývoju susednej „červenej“ planéty. Z vykonaných štúdií, nasnímaných obrázkov a vzoriek odobratých rôznymi vesmírnymi expedíciami vieme, že jeho klimatický vývoj bol v celej slnečnej sústave najpodobnejší Zemi.
Z marťanských charakteristík pozorovateľných zo Zeme pomocou ďalekohľadu môžeme zvýrazniť atmosféru s bielymi mrakmi, aj keď nie tak rozsiahlou ako na Zemi, sezónne zmeny veľmi podobné tým na Zemi, 24-hodinové dni, generácia pieskových búrok a existencia ľadovcov na póloch, ktoré rastú v zime. Vyzerá povedome, však?
Vďaka veľmi nízkym tlakom a teplotným podmienkam by bola existencia tekutej vody na jej povrchu takmer nemožná, čo ukazuje na Mars ako na púštnu planétu s tenkou atmosférou CO2. Marťanská geológia s veľkým počtom kráterov, sopiek a kaňonov nás okrem iného ukázala ako jeden z najkompletnejších v slnečnej sústave.
Prostredníctvom nájdených skalných a geomorfologických útvarov je možné uskutočniť rekonštrukciu ich vývoja. V niektorých kráteroch boli pozorované odtokové kanály, ktoré sú dosť podobné kanálom pozorovaným na Zemi v dôsledku erózie vyvolanej riekami a prúdmi, čo naznačuje nepretržitú cirkuláciu kvapaliny na povrchu, ktorý túto eróziu spôsoboval, takmer určite vody tekutý.
Väčšina z týchto kanálov sa javí ako súvisiaca so starodávnymi krátermi, čo nás núti myslieť si, že podnebie, ktoré umožňovalo existenciu tekutej vody na povrchu, sa vyvinulo na začiatku histórie planéty. Logickým vysvetlením by bola existencia starodávnej atmosféry hustejšej ako tá súčasná, s väčším skleníkovým efektom, ktorá by zvyšovala teplotu.
Marťanská geomorfológia
Táto atmosféra nemohla byť zložená iba z CO2, pretože výpočty určujú, že keď množstvo tohto plynu v atmosfére vytvorí tlak vyšší ako 2,5 baru, kondenzuje. Atmosféra týchto charakteristík by nedosiahla, že povrchová teplota prekročila 220 ° K, hlboko pod 273 ° C, stabilitnú teplotu vody. A preto tam nebola tekutá voda.
V mladšom teréne vidíme prepadové kanály, ktoré sú veľkými štruktúrami širokými desiatky kilometrov a dlhé stovky kilometrov a začínajú v zrútených oblastiach terénu. Súvisí to s katastrofickými a okamžitými prietokmi vody uloženej v podloží a vytekajúcej na povrch. Veľká časť tejto vody na povrchu by prechádzala do atmosféry odparovaním, zvyšovaním tlaku a teploty v dôsledku skleníkového efektu vodných pár, a tiež uvoľňovaním zamrznutej vody a CO2, ktoré existujú v marťanskej pôde.
To by urýchlilo globálne zmeny podnebia, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu oceánu v nížinách severnej pologule spolu s rozsiahlymi polárnymi ľadovými čiapkami. Oceány by sa neskôr stratili možno infiltráciou do podložia a planéta by sa vrátila do podnebia „podobného“ tomu súčasnému.
Tieto prepadové kanály, o ktorých sme hovorili, sa objavujú v niekoľkých epizódach v celej histórii planéty, ale až neskôr k starodávnym kráterom vyrobeným v tzv. Veľké poveternostné bombardovanie. Preto vyvodzujeme, že fázy chladného a púštneho podnebia, ako je to súčasné, striedané náhlymi epizódami teplejšieho podnebia a existencie veľkých vodných plôch na severnej pologuli sa cyklicky opakovali počas celej histórie planéty.
Viac informácií: Život na Marse, viac dôkazov, ktoré ukazujú túto možnosť, Kométa 'Siding Spring' smeruje na Mars