„Počasie je šialené“ je možno fráza, ktorá najpresnejšie opisuje čoraz zložitejšie vzorce počasia, ktorých sme svedkami. Každý rok prežívame jedny z najhorúcejších letných záznamov, ale čelíme aj hrozbe mrazov, silnejších dažďov a čoraz závažnejších prírodných katastrof, ako sú hurikány a cyklóny. Dlhé roky sa hovorilo o nezvyčajne vysokých teplotách v Atlantiku, ktoré akoby zostali konštantné. Nedávne pozorovania vedcov za posledné tri mesiace však odhaľujú prekvapivý trend: Atlantik sa v skutočnosti ochladzuje.
V tomto článku vám to povieme Aké dôsledky má hroziace ochladenie Atlantiku?.
Záhada okolo prudkého ochladzovania Atlantiku
Atlantický oceán, považovaný za jednu z najviac pozorovaných a skúmaných vodných plôch na planéte, umožňuje relatívne ľahko odhaliť aj tie najmenšie zmeny. V dôsledku toho alarmujúce výkyvy rekordov vyvolávajú obavy vo vedeckej komunite, pretože tieto zmeny by mohli výrazne ovplyvniť nielen globálne klimatické systémy, ale aj frekvenciu a závažnosť poveternostných udalostí, ako sú hurikány. Ide o rozvíjajúci sa trend podobný trendu „Atlantic Girl“.
Počas histórie sa pozorovalo, že globálne otepľovanie priamo ovplyvňuje oceány, čo vedie k zvýšeniu teploty povrchovej vody, čo je trend, ktorý už bol predpovedaný. Namiesto toho Atlantik popiera tento vzorec. Namiesto neustáleho otepľovania zažívajú konkrétne oblasti oceánu znepokojujúci trend ochladzovania, fenomén, ktorý zostáva pre vedcov do značnej miery nevysvetliteľný.
Severný Atlantik je jedným z regiónov najviac postihnutých týmto trendom ochladzovania, pričom v posledných rokoch boli pozorované výrazné poklesy teplôt. Hoci niektoré teórie predpokladajú, že k tomuto javu môžu prispievať zmeny oceánskych prúdov, cirkulácia vody alebo dokonca topenie Grónska, ešte sa nedosiahla definitívna dohoda. Najpálčivejším problémom však je, že ako zdôrazňuje Pedro DiNezio z Coloradskej univerzity v Boulderi, táto teplotná zmena sa od mája začala prejavovať aj v rovníkovom Atlantiku (trópoch).
Hoci je zmena všeobecnej priemernej teploty evidentná, Jednou špecifickou oblasťou rastúceho záujmu je tenký pás pozdĺž rovníka v blízkosti afrického pobrežia. Je pozoruhodné, že tento región zažil najrýchlejší prechod, aký bol kedy zdokumentovaný. Letné ochladenie týchto vôd je výsledkom pasátov vanúcich na západ, ktoré v tomto období často zosilnejú, keď sa úzky pás tropických búrok presúva na sever. Teplo oceánu sa čiastočne rozptýli interakciou týchto vetrov s vodou.
Vplyv na globálnu klímu
Globálna klíma je výrazne ovplyvnená najmä tvorbou hurikánov. Tieto búrky získavajú energiu z tepla oceánu, čo znamená, že zmeny teploty povrchovej vody môžu výrazne ovplyvniť ich správanie. Chladnejší Atlantik môže znížiť energiu dostupnú pre hurikány, čo má za následok menšiu intenzitu búrok. však tento výsledok nie je zaručený, keďže pri vývoji týchto poveternostných javov sú životne dôležité aj ďalšie prvky, vrátane zmien v štruktúre vetra a úrovni vlhkosti.
Navyše, pokles teploty v Atlantiku môže mať ďalekosiahle účinky na globálnu klímu. Ako kľúčová zložka termohalinnej cirkulácie funguje Atlantický oceán ako masívny systém distribúcie tepla po celom svete. Ak sa Atlantik ochladí, táto cirkulácia by sa mohla zmeniť, čo by ovplyvnilo počasie v Európe, Severnej Amerike a niekoľkých ďalších regiónoch. V dôsledku toho môžu niektoré oblasti čeliť tuhším zimám, zatiaľ čo iní mohli vidieť teplejšie alebo suchšie letné podmienky.
Jediný záver, ktorý možno urobiť, je, že zatiaľ čo tichomorská La Niña vo všeobecnosti koreluje so suchými podmienkami na západe Spojených štátov a zvýšenými zrážkami vo východnej Afrike, atlantická La Niña pravdepodobne zníži zrážky v oblasti Sahel v Afrike a zvýši ich určitých oblastiach Brazílie. Existujú však dôvody na optimizmus, že existencia atlantickej La Niña by mohla oddialiť nástup tichomorskej La Niña, čím sa zmierni jeho vplyv na globálne ochladzovanie.
Vplyvy na Baleárske ostrovy
Vo vedeckej komunite sa objavili veľké obavy týkajúce sa možného kolapsu Golfského prúdu, ako to zdôraznila štúdia publikovaná v časopise Science Advances. Profesor fyziky Zeme na Univerzite Baleárskych ostrovov (UIB) a riaditeľ Interdisciplinárneho laboratória pre zmenu klímy (LINCC) Damià Gomis analyzovali možné dôsledky tohto javu pre Baleárske ostrovy.
Zníženie atlantických prúdov by spôsobilo ochladenie v celej Európe, hoci účinky by sa medzi severnými a stredomorskými regiónmi líšili. V Škandinávii môžu zimné teploty klesnúť až o 30ºC (približne o 10ºC počas leta), zatiaľ čo V Stredozemnom mori by bol zimný pokles o 3-4ºC a letný pokles o 1-2ºC.
Je dôležité uznať, že pozorované ochladzovanie možno úplne pripísať kolapsu AMOC a musí sa zvážiť spolu s globálnym otepľovaním, ktoré je výsledkom rastúcich hladín CO2 v atmosfére. Pre Stredozemné more a Baleárske ostrovy by sa globálny efekt mohol priblížiť k nule, v závislosti od trajektórie emisií skleníkových plynov prijatej v budúcnosti.
Výrazné zmeny zrážok
Pokiaľ ide o zrážky, kolaps AMOC by spôsobil podstatné zmeny v jeho vzorcoch. V Európe by to znamenalo zníženie o 10 % počas zimy a 30 % v lete.
Na záver možno povedať, že Baleárske ostrovy by čelili značným následkom kolapsu Golfského prúdu, vrátane poklesu zimných teplôt a zmien v zrážkovom režime. Celkový ochladzovací efekt v dôsledku zlyhania AMOC spolu s globálnym otepľovaním bude závisieť od scenára emisií skleníkových plynov.
Predchádzajúce štúdie varovali pred možnosťou kolapsu AMOC, pričom sa odhadovalo, že by k nemu mohlo dôjsť medzi rokmi 2025 a 2095. Nová štúdia vedcov z Utrechtu je však prvou, ktorá odhalila prítomnosť bodu, odkiaľ niet návratu; Prekročenie tejto hranice by spôsobilo, že kolaps systému by bol nevyhnutný.
Pravdepodobnosť dosiahnutia tohto kľúčového bodu medzi rokmi 2025 a 2095 sa odhaduje na 95 %, čo je výrazne vyššie ako predpovede uvedené v správach IPCC. Štúdia navyše naznačuje, že kolaps by mohol nastať skôr, ako sa očakávalo, čo by malo za následok postupný klimatický efekt, ktorý by sa prejavil v poklese teploty v severnej Európe.
Dúfam, že s týmito informáciami sa dozviete viac o dôsledkoch hroziaceho ochladenia Atlantiku.